Kopec Krivoštianka, nachádzajúci sa na hrebeni Humenských vrchov je častým cieľom našich vychádzok. Nielen skupín, ale aj jednotlivcov. Veď akoby nie, keď ho máme priamo „pred nosom“. V nedeľu ráno naše kroky zase viedli na tento vrchol a to v rámci pokračovania 100 JKM.  Apríl sa nám predvádza v plnej paráde, hlavne chladom a vetrom. Ináč to nebolo ani teraz, no našťastie pod vrcholom pri prístrešku  sme vietor necítili. Každý má tú svoju obľúbenú trasu na výstup, či už neoficiálnu modrú, či značenú zelenú, aj tak si každý prišiel na svoje v tomto jarnom období, kedy sa všetko zelenie a kvitne, no najviac nás tešil pohľad na zakvitnuté vzácne vstavače purpurové, hojne sa vyskytujúce hlavne popri zelenej trase. Pri prístrešku už horel ohník nielen na zahriatie, ale aj na opekanie. Dobre padlo stretnutie sa zo známymi turistami, veď len z 1. michalovského klubu akciu podporila početná skupinka.

    Ako je už na týchto akciách zvykom, nechýbali ani súťaže. V hode šípkami na terč z detí si najlepšie počínali Vilko Granát, Júlia Macková a Nina Macková. Veríme, že im malá pozornosť urobila radosť. Súťaž v pľuvaní hrachu do diaľky nebola len o výhre, najmä o zábave a smiechu, ktorá táto disciplína vyvolala. Blahoželáme M. Cimprichovi a J. Kovaľovej, ktorí si ako najlepší „vypľuvali“ aj cenu.

    Pri spiatočnej ceste si zase každý zvolil svoju trasu. Humenčania sa vracali cez Jasenovský hrad, naši 3 turisti si trasu predlžili cez Kráľovú studienku a michalovskí turisti sa ešte zastavili pri Grófkinom kríži. Vďaka organizátorom, ale aj počasiu sme zažili príjemný deň v kruhu známych a že to bola vydarená akcia, svedčí o tom aj počet 55 zúčastnených.

     Tešíme sa na Belovarku!

    Výstup sme začínali v Krivošťanoch. Po provizórne vyznačenej trase obchádzajúcej ohradené pasienky sme sa dostali k studničke Belovarka. Zotreli sme si pot z čela a po krátkej občerstvovacej prestávke sme pokračovali ďalej smerom ku Kráľovej studničke. Asi po 15 min sme už boli na odbočke k Jakovcu. Pred nami bol najťažší úsek cesty, cca 300 m kolmo na vrstevnice s prevýšením 110 m. Na vrchole nás vítal príjemný vánok a pekné výhľady na južný horizont. Postupne sa nás tu zišlo okolo 45. Popri opekaní a priateľských rozhovoroch nám čas ubiehal veľmi rýchlo. Spiatočnú cestu si niektorí z nás zvolili totožnú s výstupovou, niektorí sa rozhodli vrátiť na Belovarku lesnou cestou priamo z vrcholu Jakovca.

    Osviežujúca voda zo studničky ukončila naše dnešné putovanie. Nabrali sme si z nej aj do zásoby a posledný úsek cesty dole do Krivoštian sme už hravo zvládli.

    Každoročne rozbiehame jarnú turistickú sezónu akciou 100 Jarných kilometrov. V jej úvode sa tradične stretávame pod Brekovským hradom. Tohto roku sa nás tu zišlo okolo 60, a to nielen členovia nášho klubu, ale aj naši kolegovia z Michaloviec a Humenného a pridať sa mohla aj široká verejnosť.

    Väčšina z nás vystúpila na hrad z obce Brekov, či zo Strážskeho pešo. No niektorí oprášili svoje bicykle a dorazili na dvoch kolesách. Turisti z Humenného si výstup vyšperkovali 4-hodinovou túrou z hradu Čičva. Počasie nám prialo, bolo príjemné slnečné počasie, dokonca bez povestného brekovského vetra. Popri opekačke a družnej debate sme si trochu aj zasúťažili. Ženy si zmerali svoju šikovnosť v hode šípkami na terč. Najviac sa darilo Mirke Hreškovej, Adi Osovej a Ivke Hudákovej, ktoré obsadili prvé tri miesta. Mrzí nás len slabá účasť detí, takže v hode šípkami v detskej kategórii Julka Macková nemala konkurenciu a suverénne zvíťazila. Naše najmladšie členky, takmer dvojročné dvojičky Grétka a Dorotka, sa do súťaže ešte nezapojili, ale teší nás, že aj zásluhou svojich rodičov vylepšili vekový priemer členov nášho klubu. A dúfame, budú dobrou inšpiráciou aj pre ďalších mladých, aby sa k nám pripojili. Veď čo môže byť príjemnejšie ako stráviť čas v prírode, užiť si čerstvý vzduch, spoločnosť priateľov rovnakého zmýšľania a posilniť tak telo i dušu.

    Do videnia o dva týždne na Jakovci!

    Dňa 8. 3. 2024 sa v priestoroch Park Pabu uskutočnila výročná členská schôdza KST Chemko Strážske za účasti 46 členov. Pozvanie prijal aj predseda RR KST Ivan Ballo a primátor mesta Strážske Patrik Magdoško. Na schôdzi, ktorú viedol člen výboru Miroslav Kačur sa zhodnotil rok 2023 a schválil plán aktivít a rozpočet na rok 2024.

    Pri príležitosti životného jubilea členovia Dušan Kovaľ a Jozef Karafa si prevzali Ďakovné listy a záver patril prítomným ženám, ktorým chlapi zablahoželali k sviatku MDŽ a obdarovali ich sladkosťou a milé prekvapenie pre nich nachystal aj náš člen Vlado v podobe kytičiek tulipánov.

    Po oficiálnej časti sme si ešte posedeli pri chutnom guľáši, pohári  vínka a sladkých koláčikoch, ktoré pre všetých s láskou upiekli naše členky Monika, Katka, Iveta a Janka.

    Je začiatok nového roka 2024 a náš KST zahájil  tohtoročnú turistickú sezónu zimným výstupom na Sninský kameň. Začíname v Zemplínskych Hámroch, v obci, ktorú založil Jozef Rholl v roku 1809 kvôli ťažbe a spracovaniu železnej rudy. Nad touto obcou, s počiatočným názvom Rhollová Huta sa týči Sninský kameň, dominanta Vihorlatského pohoria. Autá sme zaparkovali na konci dediny, po zastrešenej lávke sme prešli cez Čierny potok a pokračovali lesom žltou turist. značkou.  Už v obci bol pár centimetrový poprašok snehu, tak sme verili, že vo vyšších polohách ho bude viac. Prvú zastávku sme si dopriali pri dominantnej Janíčkovej skale, v ktorej bol objavený výnimočný úkaz – 2 jaskyne po stromových pozostatkoch.  Nesú názov Pokladníkova jaskyňa a Jaskyňa v Janíčkovej skale. Zopár jednotlivcov, ktorí pokračovali po žltej trase si ich obzrelo a ostatní išli lesnou cestou až k ďalšej  zastávke v sedle Tri Tably, kde sme si pri smerovníku, informačných tabuliach o Vihorlatskom pohorí a pri lavičkách dopriali krátky oddych. No azda každý sa zastaví pri skale, do ktorej sochár Ladislav Staňo v r. 2012 vytesal postavu čerta. Inšpirovala ho jedna s povestí, keď kedysi dávno na Gazdorani nad Starinou na obrovskej skale sídlili traja čerti. Keď sa z jedného krívajúceho ostatní stále smiali, ten sa nahneval, zdvihol skalu a odhodil až za Sninu. Pri dopade sa rozlomila na dvoje. To sú dnešné Sninské kamene!?. Od sedla trasa trvala už len 30 minút, čo sme v polmetrovom snehu, našťastie zamrznutom, v pohode zvládli. Najprv sme vystúpili na Veľký Sninský kameň, pri vrcholovom kríži urobili spoločné foto a presunuli sa na Malý Sninský kameň, kde bola opatrnosť namieste kvôli zľadovatelému snehu. Tieto obrovské skalné útvary vulkanického pôvodu vo výške 1006 m.n.m. sú od roku 1982 vyhlásené za prírodné pamiatky. Hmla nám prekazila výhľady do diaľok, no na vrcholoch to nebolo až také zlé. Potešili nás bielou inovaťou pocukrované kríky a vrcholky stromov. Pod skalami sme sa zdržali o niečo dlhšie, aj keď teplomer ukazoval -6°, posilnili sme sa jedlom, dopili teplý čaj, dojedli ešte vianočné koláčiky a pobrali sme sa naspäť. Niektorí po tej istej trase, dvaja zišli strmšou zelenou trasou a štyria pokračovali červenou trasou smerom na Jedlinky k rašelinisku Hybkaňa, popri Kotlíku k rašelinisku Postávka, až na parkovisko.
    Prvú novoročnú akciu sme ukončili úspešne, všetci 15 zúčastnení boli nadmieru s akciou spokojní a mohli sme skonštatovať, že Sninský kameň nás svojou krásou opäť nesklamal.
    Dovidenia na Krivoštianke 11. februára.